Diastáza

V poslednej dobe sa zvýšil počet detí odoslaných na terapiu s nálezom – DIASTÁZA brušných svalov. Veľa rodičov netuší, čo táto diagnóza predstavuje pre vývoj ich dieťaťa, čím ho ohrozuje a čo to vlastne je. Pokúsim sa vám v skratke priblížiť, čo si pod tým treba predstaviť.
Je dôležité si ale uvedomiť, že každé dieťatko sa musí posudzovať individuálne
a preto k nemu aj tak pristupujeme. Je dôležité dôkladné vyšetrenie pre stanovenie správnej diagnózy a následnej terapie.
Diastázou brušných svalov nazývame stav, pri ktorom dochádza k zväčšeniu obvyklej vzdialenosti medzi obidvoma priamymi brušnými svalmi(mm.recti abdominis).
Prítomnosť diastázy nemusí ale znamenať zahájenie rehabilitácie. Pokiaľ brušné svaly nevykazujú známky centrálnej koordinačnej poruchy a sú správne zapojené, nie je nutné zahajovať cvičenie. Je však veľmi dôležité mať dieťa v sledovaní.
Príčinou diastázy mm. recti abdominis je nedostatočná kvalita či porušený vývoj väzivových tkanív v oblasti linea alba(geneticky podmienená kvalita väzivového tkaniva alebo nedostatočne vyvinutá z dôvodu predčasného pôrodu)
a inkoordinácia brušnej steny.
Včasným prejavom porušenej koordinácie brušnej steny je paradoxné dýchanie.
Pri nádychu sa vyklenuje brušná stena v epigastrickej oblasti(oblasť nad pupkom). Súčasne je vťahovaný dolný koniec hrudnej kosti a reberné oblúky dovnútra, vzniká „Harrisonova ryha“
Na konci 1. trimenonu vidíme u detí s poruchou koordinácie svalov brušnej steny neschopnosť zaujať symetrickú polohu ani na chrbte a ani na bruchu. Veľmi často
u nich dochádza k jednostrannej fixácii v zmysle predilekčného držania hlavy (rotácia hlavy na jednu stranu) a vzniku plagiocephalie (jednostranné zležanie hlavy).
V takomto prípade je veľmi dôležité zahájiť terapiu. V závislosti od závažnosti stavu zvažujeme typ terapie - Vojtova reflexná terapia, handling. Dĺžka terapie závisí od závažnosti nálezu a frekvencia cvičenia je väčšinou 3-4 krát denne. Deti sledujeme cca do 1.roku. Ako doplnok k cvičeniu môžeme zvoliť aj tejpovanie – či už diastázy alebo pupočného pruhu.
V kojeneckom veku sú najčastejšie pupočné pruhy (hernie). Literatúra udáva, že až
u 90% detí sa pupočníkový pruh upraví do 3-4. roku spontánne.